Scéna.cz 

Hommage à concerto grosso

V rámci abonentného cyklu „berg 05“ uviedol Komorný orchester Berg 4. apríla koncert Pocta concertu grossu. Spoločným menovateľom všetkých na ňom uvedených skladieb bolo concerto grosso, baroková hudobná forma, ktorá zažila svoju renesanciu v 20. storočí trvajúcu podnes. Vedľa seba sa tak ocitli autori ako Bach a Schnittke doplnení o súčasné skladby inšpirované barokovou formou. Je vôbec fantastické, že Berg sa nebojí a tvrdošijne presadzuje tak svojskú dramaturgiu. I v tomto roku zaznejú na jeho koncertoch premiéry skladieb vznikajúcich na popud a pre Berg, a to vedľa hudby súčasnej i staršej. Darí sa tak vnímať premeny hudby v stáročiach a vidieť bezprostrednú konfrontáciu často veľmi rozdielnych osobností. Je však pozoruhodné, že vonkoncom nemusí ísť o konfrontáciu antagonistickú. ako sa preukázalo i na tomto, veľmi vhodne koncipovanom koncerte.

V úvode nás do atmosféry baroka uviedol Bachov Brandenburský koncert č. 3, tj. concerto grosso par excellence. V orchestri to žiaľ pár ráz zaškrípalo a samotnému dirigentovi (Peter Vrábel) akoby sa orchester vymkol z rúk, ale v priebehu večera som si dojem mierne poopravil. Bacha vystriedala svetová premiéra skladby Josefa Třeštíka Epilogo per la storia incognita. Hoci to názov naznačuje, nejde len o akýsi doplnok staršej skladby tohto autora La storia incognita, ale o celkom svojbytné dielo. Concerto grosso č. 6, jeden z posledných Schnittkeho opusov, zaznel následne a očaril svojou sviežou a brilantnou stavbou – aj vďaka schopnosti dirigenta zvýrazniť ostré kontrasty a posilniť sugestívnosť skladby. Robert Hejnar, starší to kolega Třeštíkov, je autorom príznačnej skladby Hommage à Concerto grosso. Skladba síce názvom odkazuje k baroku, nie je ale vôbec pietna. A to v dobrom slova zmysle – využíva len niektoré formálne postupy (striedanie orchestru so sólovým violončelom), aby vytvoril modernú lyrickú elégiu. Záver tvorila skutočná lahôdka – Beatles concerti grossi Petra Breinera. Hoci je v Kanade žijúci Slovák Breiner kozmopolita, nebojím sa označiť jeho hudbu za slovenskú. Je to inteligetný skladateľ, ktorý sa pohybuje na hranici žánrov – neváha písať „populár“, ale ani vážnu hudbu, z oboch potom príjma inšpiráciu. Už samotné uvedenie slovenskej skladby považujem v Prahe za udalosť. Veľké orchestre sa totiž posledných desať rokov tvária, že slovenská hudba neexistuje, pričom dovtedy tu bola bežnou záležitosťou, dokonca veľmi obľúbenou. Beatles concerti grosii (komorný cyklus, ktorý sa na CD Beatles go Baroque predáva v státisícoch!) sú barokovou úpravou obľúbených skladieb tejto skupiny. Zaznel za sebou 4. a 2. koncert cyklu (v programe z neznámych dôvodov prekrstené na čísla 3 a 4). 2. koncert je štylizovaný do Vivaldiho, 4. zostáva viac osobitý, nezaložený na parafrázi. Breinerove skladby nie sú však len prostým aranžovaním, ale naozajstným umeleckým dielom.
Verím, že sviežosť a nadšenie na interpretoch viditeľné nevymiznú a prejavia sa i na ďalších večeroch s Komorným orchestrom Berg.