zvláštní poděkování
Quantcom.cz

Orfeov boj o Eurydiku a diváka

Keď sa v koprodukcii Národního divadla a občianskeho združenia in spe začal pripravovať Orfeo Claudia Monteverdiho k 400. výročiu jeho mantovskej premiéry, nikto asi netušil, že režisér Jiří Heřman dielo uvedie už ako dezignovaný šéf opery. Hoci všetko nasvedčuje tomu, že išlo o kvalitne pripravenú inscenáciu, starostlivo hudobne i režijne naštudovanú, predsa čosi nefungovalo.

Dirigenta Roberta Gini, takto odborníka na starú hudbu, zradili práve historické nástroje, ktorých kvalita nebola akceptovateľná, ale prekvapujúco i lapsusy jeho vlastného orchestru Ensemble Concerto, v ktorom sa pričasto ozývali „neautentické“ dizonancie. Režisérovi sa zase nepodarilo zopakovať podmanivú réžiu Brittenovej Curlew River (Národní divadlo, České muzeum hudby, Struny podzimu a in spe 2005), ani fascinujúce divadlo metafory Bludného Holanďana (DJKT Plzeň a in spe 2004). Pritom sa dalo predpokladať, že Orfeo režisérovmu naturelu vyhovuje svojou voľnejšou dramaturgiou a veľmi poetickým libretom, ktoré sa nedá zväzovať pseudorealistickou estetikou typu „ako to skladateľ myslel“, ale doslova nabáda k rovnako básnivému scénickému jazyku. Toho si je samozrejme Heřman vedomý – Orfea poňal ako divadlo-rituál s pokusom časovo i obsahovo univerzalizovať mytologický sujet ako neustále sa opakujúci, večný kolobeh prírody a života. V jednotlivých riešeniach však skĺzava k vŕšeniu symbolov, ktorých zámerne rozostrená sémantická hodnota spôsobuje viaznutie komunikácie medzi javiskom a hľadiskom. Ukazuje sa, ako môže byť abstrakcia v divadle ošemetná, hoci samy o sebe sú výtvarné kreácie Pavla Svobodu pôsobivé, pokiaľ nie je dostatočne vyvážená inými zložkami (povedzme konkrétnym libretom ako tomu bolo v Holanďanovi) alebo napr. svojim emotívnym účinkom (Lamenti z roku 2004). Práve absencia emócií a akási až intelektuálna strohosť sa zrejme najväčšmi podpísali pod sklamaním z inscenácie.

O relatívne štýlové, komorné vyznenie sa na premiére 3. 5. 2007 najviac pričinili svojimi vyrovnanými výkonmi speváci – Vincenzo di Donato s lahodným tenorom a poučenou interpretáciou ako Orfeo, Markéta Cukrová ako menej výrazná Euridice a Petra Noskaiová, ktorá na seba upozornila sústredeným výkonom v dvojrole Proserpiny a Nymfy. Národní divadlo pripravilo titul, ktorý si vyžaduje zvedavého, aktívneho diváka a nie televízneho konzumenta a je dobre, že sa v Stavovskom divadle Heřmanov a Giniho Orfeo hrá. Je na nás, aby sme sa pokúšali preniknúť do zložitej štruktúry inscenácie, hoci sa to nemusí podariť pri prvom videní. Škoda, že nám nebude dopriate stretnúť sa s Orfeom aj v ďalšej sezóne.

11.6.2007 21:06:24 Rudo Leška | rubrika - Recenze

Časopis 18 - rubriky

Archiv čísel

reklama

Festival Setkání Stretnutie 2024

Časopis 18 - sekce

DIVADLO

Toyen - Všechny barvy samoty v Divadle Kolowrat

Milena Steinmasslová

„Toyen se mi už mnoho let vrací do myšlenek i do srdce…. je jako sen, stále vám uniká a brání se d celý článek

další články...

HUDBA

Sum 41 - Heaven: X: Hell

Přebal alba

Zakládajícími členy skupiny Sum 41 jsou zpěvák a kytarista Deryck Whibley, kytarista Dave Baksh, baskytarista celý článek

další články...

LITERATURA/UMĚNÍ

Hudba Pink Floyd a obraz Karla Zemana se propojili

The Dark Side Of The Moon Competition

Při příležitosti 50. výročí alba The Dark Side of the Moon se hudba skupiny Pink Floyd stala součástí díla Kar celý článek

další články...